Okolie

Stredisko cestovného ruchu Veľká Rača - Oščadnica

Stredisko Snow paradise Veľká Rača Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“. Sú tu 3 sedačkové lanovky, množstvo zjazdoviek a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie.

www.velkaraca.sk

Kaštieľ v Oščadnci

Lokalitu kde dnes stojí kaštieľ kúpil začiatkom 20 storočia pruský junker gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolfa Poppera. Nový majiteľ dal na svojom území postaviť v rokoch 1910 - 1913 kaštieľ ako poľovnícke sídlo a zriadil pri ňom lesopark o rozlohe vyše 3 ha.

Priestory lesoparku Kysuckej galérie v Oščadnici sa využívajú na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia (koncerty, divadelné predstavenia, sobáše, fotenie...) 

www.kysuckagaleria.sk

Kalvária

Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy. Pozemok pod Kalváriou prepustili spolumajitelia celý zadarmo. S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946 išlo predovšetkým o prípravné práce ako bolo vozenie materiálu, kopanie cestičiek. Ku skutočnej stavbe došlo na jar roku 1947. Projekty na Kalváriu vypracoval architekt Anton Medrický, ich výstavbu realizoval murársky  majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy  zastavení krížovej cesty  na kalvárskom vŕšku boli zhotovené v CHrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je oščadnický rodák, ľudový majster , Jozef Pazdera. Kalvária bola postavená v čase pôsobenia farára, dekana a čestného kanonika Štefana Krautmana. Nemalú zásluhu na tom má aj oščadnický notár Martin Bernát. Ale bez pomoci ľudí, ich obetavej práce, na úkor voľného času by Oščadnica takú veľkolepú Kalváriu nemala.  Už niekoľko desiatok rokov sa v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15.8., koná Kysucká púť veriacich na Kalváriu, jedinú v našom regióne. Schádzajú sa tu pútnici z Kysúc, ale aj z iných  končín našej krásnej vlasti. V tento deň sa v Oščadnici slávia aj tradičné Oščadnické hody, ktoré majú už viac než 200 ročnú tradíciu.

Múzeum Kysuckej dediny vo Vychylovke

Múzeum kysuckej dediny je skanzen nachádzajúci sa neďaleko obce Nová Bystrica, častiVychylovka v doline Chmúra, ktorá je súčasťou CHKO Kysuce.

Skanzen vznikol 11. októbra 1974 (bol položený základný kameň), pričom jeden z hlavných dôvodov pre jeho vznik bola výstavba vodnej nádrže Nová Bystrica. Jeho prvou úlohou totiž bola záchrana pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré pre spomínanú výstavbu zanikli. V expozícii sa nachádza 34 stavieb, prevažne obytných domov a hospodárskych budov, ďalej krčma z Korne, dva mlyny a murovaná kaplnka zo Zborova nad Bystricou. Súčasťou skanzenu je aj úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom.

Slovenský Orloj v Starej Bystrici

V rámci rekonštrukcie námestia bol v obci postavený jeden z najmladších orlojov na svete, dokončený v roku 2009. Jeho autorom je významný slovenský sochár Viliam Loviška.

Orloj sa nachádza pri bočnej stene kultúrneho domu. Celé dielo má tvar štylizovanej podoby Panny Márie sedembolestnej, patrónky Slovenska; je označovaný za najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Vonkajšiu výzdobu tvoria sochy historických osobností Slovenska: knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr,Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka.

Každú hodinu sa objavujú figúrky svätých spojených so Slovenskom: Cyril, Metod,Svorad, Benedikt, Gorazd, Bystrík a Vojtech. Zvony orloja sú pomenované Svätý Juraj a Riečnická Madona; prvý odbíja čas, druhý doprevádza svätcov.

Astronomickou časť orloja tvorí astroláb ukazujúci znamenia zverokruhu, polohu Slnka a Mesiaca a mesačné fázy. Hodiny sú riadené počítačom podľa signáluDCF77.

www.starabystrica.sk

Kamenné gule na Kysuciach

Kamenné gule sa nachádzajú v bezprostrednej hranice s Českou republikou, v katastri mesta Čadca, v časti Milošová - Megoňky. Prírodný útvar je svetovou geologickou raritou. Obrovské kamenné gule sa vylupujú z okolitého kamenného podložia. Majú vajcovitý až dokonalý guľovitý tvar a ich priemer sa pohybuje až do 2,6 m. Nálezisko bolo odkryté v lome, v ktorom sa ťažil kameň na stavebné účely. Nálezisko je súčasťou rozsiahlejšieho komplexu, ktorý sa tiahne v dĺžke cca 15 km a v šírke od 250 do 500 m pod hrebeňom Moravskosliezskych Beskýd. Geológovia nemajú na vznik gúľ jednoznačnú odpoveď.

Vodná nádrž Nová Bystrica

Vodárenská nádrž Nová Bystrica bola postavená v rokoch 1983 - 1989. Nachádza sa na rieke Bystrica, pod sútokom potoka Harvelka a Riečnickým potokom. Na dne údolia, ktoré je dnes v v hĺbke takmer 50 m, sa nachádzali obce Riečnica a Harvelka a v povodí boli samoty patriace k týmto obciam. Prehradením toku Bystrice 55 m vysokou hrádzou sa vytvorila zásoba vody v objeme 30 miliónov m3, pre zásobovanie skupinového vodovodu Nová Bystrica - Čadca - Žilina pitnou vodou. Kamenný materiál pre stabilizačný násyp hrádze sa získaval v lome v Klubine, zemina na utesnenie bola ťažená, na základe geologického prieskumu, na trase rieky Bystrica, neďaleko Starej Bystrice. Na hrádzi sa nachádza chodník, z ktorého je pekný výhľad na časť VN a zariadenie na sledovanie kvality a odber vody.